„Si v poriadku?“
„Áno, som unavená (tired).“
T – rozorvaná na kusy
I – neistá
R – predstieram úsmev
E – extrémne smutná
D – topím sa v slzách
V denníku (áno, trocha ho zanedbávam, nepísala
som ho už asi mesiac) si ku každému dňu napíšem názov. Dnešok by sa
pravdepodobne volal „Tired“ čiže „Unavená.“
In my diary (and yes, I`ve been ignoring it about month) has
every of my day name. Today will probably has this one: „Tired.“
Neviem, či by som dnešok nazvala úplne zlým,
pretože nebol, ale niektoré dni sú lepšie a niektoré horšie. Myslím, že
dnešok bol fajn. A potom prišla zrážka s parným valcom. Respektíve s mojou
náladou, ktorá každou minútou prudko klesala. V istej chvíli ma totiž
prepadla nesmierna túžba ísť domov. Keď žijete v zahraničí, niekedy sa to
stane. Hlavne, keď prídete z dovolenky. Došlo mi to vo chvíli, keď za mnou
prišiel kolega a spýtal sa ma ako bolo. Povypytoval sa na to, aké som mala
počasie, ako dlho som vlastne bola doma a potom povedal: „Nie je ľahké,
vrátiť sa späť.“
„To nikdy,“ odvetila som mu a v tej chvíli
mi došlo, aká je to obrovská pravda. Doma je vždy doma. A pokiaľ žijete
(alebo ste žili) v zahraničí, máte domovy dva (prípadne viac). No jeden
domov je ten, ktorý poznáte, ten, v ktorom ste vyrástli, ten, v ktorom
je rodina, priatelia, celý váš doterajší život. Mamine objatie, babkine koláče,
all inclusive, ktorý to so sebou prináša, známa vôňa, vaša posteľ, vaňa, všetky
známe veci, ktoré poznáte a láska. Veľa lásky. A ten pocit. Že niekam
patríte. Že nie ste sami. Že sa máte kam vrátiť.
A došlo mi, že hoci som späť len tri dni, v tej
chvíli som netúžila po ničom inom, ako ísť späť. Objať maminku, babinku, dať si
babkinu kuraciu polievku, vyložiť nohy a na chvíľu nebyť unavená.
Život v zahraničí má obrovské výhody. Minimálne
je to obrovská skúsenosť do života. A áno, vybrala som si ho sama. Sama som
sa rozhodla odcestovať do cudzej krajiny, začať odznova, úplne od nuly a žiť
sama na seba. A pravdaže to neľutujem. No niekedy prídu chvíle ako je táto
(ako vždy, keď prídem späť z dovolenky), keď si poviem, chcem ísť domov. Pretože
dní doma nie je nikdy dosť. Navštíviť rodinu, priateľov, stihnúť kávu s mamkou,
deň s babkou, ísť navariť dedkovi, spraviť domov obrovský nákup, stihnúť
sa zabaviť, ísť do kina, prečítať pol knižnice, ktorú vlastním, vyrobiť nové
veci, upratať... to všetko sa za pár dní nedá stihnúť. Vždy, keď prídem domov,
prehrávam boj s časom. Vždy ho chcem viac. No nie vždy máme to, čo chceme.
A keď som potom späť, som šťastná, lebo mi to
tu chýba. Chýba mi život, ktorý som si začala vytvárať. No potom prídu dni, ako
je tento. Dni, kedy sa cítim sama. Dni, kedy mám pocit, že tu nie je nikto, s kým
by som sa mohla porozprávať, nikto, kto by ma vypočul alebo sa zaujímal o to,
aký mám deň. Dni, kedy sa cítim opustená. Dni, keď sa mám chuť rozplakať sa v práci
a jediné, čo mi bráni, je pomyslenie na to, že by som vyzerala ako malá
panda a takto sa medzi ľuďmi promenádovať nemôžem. Možno za to môže len
fakt, že je piatok. Piatky som mala veľmi dlho veľmi zlé. Možno preto, že práve
v piatok zomrel ocko. Možno preto, že práve piatok bol deň, kedy som si
uvedomila, že nakoniec nás všetci opustia. A možno som dnes mala len
naozaj veľmi zlý deň.
Áno, celý deň som bola „unavená“, no spať idem s vedomím,
že hoci niekedy je všetko zlé, hoci nás niekedy všetci opustia, hoci niekedy
máme pocit, že sme sami a chceme ísť domov, jediné, na čom záleží je naša
schopnosť zaťať zuby a kráčať ďalej. Pretože aj zlé dni sú potrebné a nezáleží
na tom, koľko ich je, pokiaľ je tých dobrých viac.
S láskou, Mary
I really don`t know, if today I can mark
as a totally bad day, because it wasn`t. But some days are better and some days
are worse. Actually I think, that today was pretty ok. Until it was hit by
plane (or at least by my bad mood, which was going down with every minute). There
were one moment, when I felt like I really want to go home badly. It is
happening when you are living abroad. Mostly, when you came back from holidays.
I figured it out when my colluege was asking me, how was my holiday, how
was weather, for how long I`ve
been there and then he said: „It`s not easy to come back.“
„It never is,“ I said and in that very moment
I realized, that this is big truth. Home is always home. When you are
living (or you have lived) abroad, it means that you have two home (or more).
But one of them is that one, you have known, that one, you were raised in, that
one where is your family and friends, your whole entire life. Mum`s cuddle,
nanna`s kitchen, all inclusive included, smell of home, your bed, your bath,
everything you know and love. So much love. And that amazing feeling. That you
belong there. That you are not alone. And you have place, you always can come
back.
And I realized, that even though I am back
here only for three days, in that very moment the only one thing I really craving
for was go back home. Hug my mum, eat my nanna`s chicken soup, do nothing and
stop being tired.
Life in foreign country has big amount of
advantages. At least it is one big experience. And yes, I choose this by
myself. I decided to go abroad, start over, from the very beginning and live
by myself. And of course I don`t regret it. But sometimes moments like this
comes (mostly when I came back from holiday) and I say to myself: „I
wanna go home.“ Because it is never enough. Time which I can spend home.
Visit family, friend, go to coffee with my mum, spend day with nanna, go cook
for grandpa, buy things, have fun, go to the cinema, read all my book, create
new stuff, clean... I cannot do all of this. Everytime I come home, I am
loosing fight with time. I am always craving for more. But we cannot
always have all we want to have.
But when I am back here, I am happy,
because I missed it. I missed life, I started to create here.
But then days like this came. Days, when I am feeling lonely. Days, when
there is noone I can speak with, noone to hear me out or ask how I am
doing. Days when I feel abandon. Days, when I just wanna cry even
when I am on work and the only one thing keeping me from it is the fact
that I would look like little panda bear and I cannot go public like
that. Maybe it is just because it is Friday. I had very bad Fridays for
very long time. Maybe it is because on Friday my dad died. Maybe it is because
Friday was day when I realized, that everybody left us eventually. And
maybe I just had very bad day today.
And yes, I was „tired“ all day, but I am going
to sleep with knowing, that even though everything is bad sometimes, even
though everybody leave us sometimes, even though we are alone sometimes and we
wanna go home, the only thing that truly matters is our ability to move on.
Because bad days are important too and it doesn`t matter how many of them we
had, until there are more of good ones.
With love, Mary
zdroj obrázka: www.pinterest.com
source of picture: www.pinterest.com
Ono na to, aby sis uvědomila hodnotu domova, nemusíš žít nutně v zahraničí. Stačí u jednoho z rodičů... A při návratu od jednoho z nich tě přepadne podobný smutek...
OdpovedaťOdstrániťTaky si občas připadám, že jsem sama. Už jen proto, že nemám moc přátel... Pak si přehrávám to, jak jsou ostatní v něčem skvělí a já... Si připadám k ničemu a ještě opuštěná. Plná stesku po přátelích a rodině...
BlogerkaKlárka
Plne ťa chápem, mala som v posledných dňoch niekoľko takých momentov, no nakoniec zistíme, že netreba mať veľa priateľov, stačí zopár tých správnych, ktorí tu budú vždy :)
OdstrániťBylo by smutné, kdyby se ti nestýskalo po domově. Znamená to, že to tam miluješ. Obzvláště v zahraničí musí být samota a stesk velký. Ono to zase přejde, uvědom si všechny klady tvého současného žití a bude zase hej. A pokus jsi v Evropě, jsi v podstatě doma :-) Hezký den.
OdpovedaťOdstrániťO všem? Ovšem!
To je pravda, keby tu nebolo viac výhod ako doma, myslím tým získanie práce, pracovné možnosti a to čo doma nie je také ľahké získať, asi by som sa vrátila lebo rodina je predsa rodina :)
OdstrániťPo kazdej burke vyjde duha :) MTR :*
OdpovedaťOdstrániťĎakujem :*
Odstrániť